Farby Istanbulu

Letisko Sabiha je asi hodinu a pol od centra Istanbulu. Prevezieme sa do nášho hotela, ktorý je priamo v centre diania, neďaleko Grand Bazaaru, aj prístavu v Golden Horn či mostu Galata. Táto skvelá poloha mimo turistickej zóny na Sultanahmete nám zabezpečí skvelé dopravné možnosti - loď, električka alebo pešibus, všade máme blízko! Prídeme už navečer, trochu sa pomotkáme po okolitých tržištiach, dáme si prvý pouličný kebab a západ slnka nad desiatkami minaretov. Magické miesto! Po večeri sa vyberieme ku krásnej starej veži Galata, kde je neďaleko jazzový klub a zasa sme v inom svete. Turecká jazzová scéne je naozaj živá. Každý deň sa tu hráva v množstve klubov, tento tu je jeden z najlepších, aj keď najmenších. Po jazze sa presunieme električkou alebo taxíkmi do hotela a odpadneme :)

Po výdatných raňajkách v našej hotelovej reštaurácii sa vyberieme von, kde to žije loďami, tržisťami, čajovňami. Pomotáme sa po trhoch, poochutnávame syry, olivy, baklavy, chalvy, bureky a všetko, čo sa do nás zmestí. Nakúpime čaje a koreniny či turecký med. Postupne sa cez trhy premotáme na slávny Grand Bazaar. Ten je síce nádherný, ale, žiaľ, zahalil ho aj tieň toho najmasívnejšieho turizmu. Sme radi, že sme predtým boli na ozajstných miestnych trhoch. V historickej časti Grand Bazaaru nájdeme malú kaviareň, ktorá je len dierou vyhĺbenou do starej tehlovej štruktúry, kde si dáme najlepšiu a najsilnejšiu kávu. Pokračujeme ďalej k najväčším pamiatkam. Navštívime Basilica Cistern - podzemná vodná nádrž ešte z rímskych čias - nádherne nasvietená a mystická. Prejdeme sa po Hipodrome, kde sa kedysi konali preteky, navštívime podvečernú Modrú mešitu, kde sa farebné mozaiky snúbia s červeným svetlom zapadajúceho slnka. Po krátkej meditácii v tejto svätej mešite prejdeme doslova pár krokov do nádherného, zrenovovaného 500-ročného hamámu (turecká parná sauna), kde si oddýchneme a hlavne - nás tam dokonale umyjú. Vydrhnú nás hektolitrami teplej vody a obrovskými oblakmi peny, v ktorej sa budeme strácať. Vyhrejeme sa na vyhrievacej plošine a potom sa zrelaxujeme pri čaji v oddychovej miestnosti. Následne navštívime malú neznámu mešitu, kde nás čaká duchovný zážitok - točiaci sa derviši. Nie, nejde o tanec či vystúpenie. Hrá tam síce kapela a sú tam "vystupujúci", je to však o modlitbe, spojení s Bohom. Pochopíme to asi po 10 minútach, keď sa tá energia presunie na nás. Nie, nie sme na koncerte a tanečnom vystúpení. Sme na duchovnom obrade. Po dervišoch sa presunieme bližšie k moru, do uličiek k starému ujovi do malej pouličnej reštaurácie. Ujo so ženou robia skvelé čerstvé bureky, aj rybacie sendviče, vlastne čokoľvek u neho je výborné - a najviac atmosféra a ľudskosť a pokora starého pána a láska, s akou jedlo pripravuje. Keď dojeme, prejdeme k moru na nočnú promenádu, kde ďalší ujo na veľkých prímorských kameňoch prevádzkuje čajovňu - má tu malú piecku na ktorej varí čaj a ponúka okoloidúcim jedinečnú možnosť si sadnúť, zamyslieť sa nad celým dňom a pozerať na Bospor.

Po raňajkách prejdeme do prístavu, odkiaľ nám ide loď, ktorou sa budeme plaviť po Bospore. Odvezieme sa až takmer na koniec, kde sa Bospor spája s Čiernym morom, do malého rybárskeho mestečka presláveného svojími rybacími reštauráciami, kde stojí čas, v čajovniach posedávajú muži, ktorí hrajú spoločenské hry, a vo vzduchu sa vznáša vôňa čerstvo grilovaných rýb. Dáme si obed a pôjdeme naspäť na loď do mesta. Z prístavu sa odvezieme električkou a vzápätí zubačkou (áno, v Istanbule je loď, zubačka aj lanovka považovaná za MHD a platí na nich bežný lístok). Zubačka nás vyvezie na námestie Taksim vo štvrti Beyoglu, ktorá je zasa celkom iná. Toto je už asi tretí Istanbul, ktorý spoznávame, a zakaždým, akoby sme boli v inom meste. Táto štvrť sa najviac podobá našim európskym uličkám s kaviarňami, galériami a reštauráciami na terasách. Pomotáme sa uličkami, nasajeme atmosféru, ochutnáme kávu, čaj, pivo, až prídeme do hotela Pera Palace - luxusný starý hotel, ktorý dal postaviť majiteľ Orient Expresu, aby mal kde ubytovať bohatých kupcov z Európy, ktorých sem vlakom priviezol. Keďže v tej dobe nebolo v Istanbule, ktorý bol koncom hodvábnej cesty, žiadne luxusné ubytovanie, musel si hotel postaviť sám. Vstúpime do úplne iného sveta. Lustre, ťažký drevený nábytok, atmosféra starých čias, akú poznáme len z kníh Agathy Christie, ktorá tu v izbe 411 napísala svoju slávnu knihu "Vražda v Orient Exprese". Oddýchnutí sa presunieme električkou a následne lanovkou na jeden zo siedmych istanbulských kopcov s výhľadom na mesto. Je tu krásna reštaurácia s panoramatickým výhľadom, kde si dáme večeru. Potom prejdeme cez lesík s cintorínom do neďalekej mešity. Je to veľmi sväté miesto pre všetkých moslimov na svete a s takmer žiadnymi turistami, čo je dôvod, prečo tu jej meno neuvádzame. Chceme, aby to tak ostalo. Mešita je celkom iná ako ostatné. Obsahuje relikvie, ktoré patrili priamo prorokovi Mohamedovi. Je tu aj hrobka Mohamedovho súputníka. Chodia sem veriaci z celého arabského poloostrova a atmosféra je naozaj svätá. Tu máme možnosť naozaj v kľude porozjímať a pozorovať veriacich, ako sa úprimne modlia.

Po raňajkách sa presunieme taxíkom na letisko (cca 1,5 hod) Sabiha Gokten v ázijskej časti. Naše turecké dobrodružstvo sa končí, vnemy však budeme spracovávať ešte dlho...